K moci sa dostal ako slepé kura k zrnu. Víťazstvo vo voľbách mu spôsobilo šok, z ktorého sa doteraz nedokázal asi spamätať.
Je nevyspytateľná, nevyrovnaná osoba (nie osobnosť!). Od samého prvopočiatku po prekročení prahu do parlamentu. Svojich podriadených riadi iba pod nátlakom. Aj s ich pomocou si však osvojil pojem samovládca – diktátor. Robí si, čo sa mu zachce. Nie je ochotný rešpektovať nikoho, kto sa mu nejakým spôsobom vzoprie, vzprieči. Vyčíta nedostatky, obviňuje, posudzuje, neustále na niečo poukazuje a kritizuje. Tým sa snaží zakryť vlastné prešľapy, o ktorých podvedome vie, ale za nič na svete by ich nepriznal. S nikým nedokáže byť spokojný. Je chudobný duchom.
Aj keď sa obklopil svojimi ľuďmi, od prvej chvíle im nedôveruje. Zatiaľ sám seba považuje za najmúdrejšieho, nedovolí svojim mopslíkom ani havknúť. Cíti sa byť oproti nim najschopnejší (všetko viem a dokážem len ja, ja, ja…!). Pritom je diletant – ochotník a nedouk v slušnosti a správaní sa na verejnosti. Je bezkonkurenčne urečnený krikľún. Hrubé urážky a pejoratíva na margo odporcov sa mu stali denno-dennou potravou. Bez výnimky.
Je dokonalý intrigán, vydierač a manipuláror. Pred voľbami vystupoval presvedčivo, štvrtina národa mu bez odporu naivne podľahla. Až neskôr vyšlo najavo, že je to tvor bez chrbtovej kosti, neváhajúci sa uchýliť k tým najrafinovanejším zbraniam proti svojmu prostrediu. Okolie obviňuje, zatiaľ čo kritiku na vlastnú osobu neznáša a popiera aj celkom zrejmé fakty.
Myslí len na seba a svoje blaho.
Akým je manželom a otcom, to komentovať nechcem. Ani nebudem. Aj keď z jeho správania to vytuší už i školák druhého stupňa.
Nepamätám si, žeby sa niektorému z doterajších premiérov podarilo v priebehu polroka tak dokonale rozhádať, znechutiť a straumatizovať celú krajinu ako jemu.
Skôr ho treba poľutovať. V podstate je človekom vnútorne veľmi nešťastným a nespokojným sám so sebou. Je to topiaci sa človek, ktorý sa po chrbtoch druhých snaží dostať nahor. Je človek s rozdvojenou osobnosťou. Sám seba podvádza a klame. Jeden deň hota, na druhý čihí. Keďže má problém sám so sebou, preto má problémy aj s ostatnými. Svoje mindráky odbúrava a rieši na facebooku. Aj keď si je vedomý svojich chýb a omylov, navonok to nikdy neprizná. Bojuje so svojím vnútrom, no, bohužiaľ, vždy víťazí aj tu jeho silné ego.
Je politikom, ktorého si Slovensko nezaslúžilo. Stáva sa pomaly jeho hanbou, ťarchou aj pre spolubežcov. Čo je však najhoršie, všetci títo poslíčkovia mlčia, tolerujú jeho detinské vrtochy. Viacerým totiž takýto stav vyhovuje. Nahráva im do karát. Radšej dajú po sebe šliapať, vrieskať, nadávať… Oplatí sa im znášať príkoria. Pretože niektorí z nich pomaly stúpajú nahor, on o to rýchlejšie padá a padá, a padá…
Najnovšie má obrovskú šancu stať sa Ježiškom od Trnavy. Teraz nastala tá najvhodnejšia príležitosť pre školákov, ktorí by ho v tomto predvianočnom období mali v listoch úctivo osloviť s prosbou, aby im splnil aspoň jedno prianie – vyhovel ich túžbe chodiť do školy, tak ako to mieni dovoliť už teraz svojim dvom detičkám. Aj ony chcú byť jeho deťmi! Aj by mu zavolali päť- , šesť- i sedemkrát, škoda len, že nemajú kontakt na telefónne číslo.
Možno sa plagiátorovi Matovičovi splnil ďalší sen. Stal sa novodobým slovenským Caesarom. Nehnevajme sa preto naňho. Doprajme mu chvíľkový pocit víťazstva nad nami i nad samým sebou.
Na rímskeho diktátora však čakal krutý koniec od jeho vlastných.