Verím na starú múdrosť našich predkov: Nerob druhému zlo, lebo sa ti vráti dvojnásobne.
Minister obrany Jaroslav Naď ako vojak, ak ním naozaj aj je, mal by dokázať nielen fyzicky, ale predovšetkým psychicky odolávať akýmkoľvek prekážkam, nástrahám a slovným napadnutiam, narážkam či iným tlakom zo strany verejnosti. Tiež strpieť a povzniesť sa nad urážkami, ako on hovorí, primitívnych jednotlivcov. Tak, ako sa doposiaľ dokázali povzniesť tisícky normálnych ľudí nad jeho jednoznačne neakceptovateľnými nadávkami a vulgarizmami nehodnými vysokopostaveného politika. O Matovičovi ani nehovoriac.
Z pozície moci však sústavne vnáša medzi verejnosť strach, vyhrážky a napätie, čím pravdepodobne vyprovokoval niektorých jedincov k silnejším slovám. Odozvou sú jeho najnovšie a opäť nie celkom uvážlivé vyjadrenia, pripomínajúce skôr hru malých detí na pieskovisku, ktoré sa handrkujú o formičky, prípadne nezrelé pubertiačky, vzájomne si hystericky nadávajúce kvôli nejakému nagelovanému frajeríkovi s typickým príslovím aký požičaj, taký vráť.
Asi by mu nezaškodili psychologické testy, ktoré sú vraj veľmi náročné a bez získania istého počtu percent nie je možné bez nich vstúpiť ani do armády, ani do policajného zboru. Prípadne by mohol nahliadnuť do žiackych knižiek či školských serverov svojich detí, kde zaručene nájde povinnosti a práva ohľadom správania. Obom pánom predstaveným by nezaškodilo odpozorovať, ako sa dokáže so stoickým pokojom pred desiatkami tvrdo útočiacich bežných ľudí i novinárov vyrovnať český predseda vlády slovenského pôvodu Andrej Babiš. Na začiatok postačujúce!
Možno má pán minister kratšiu pamäť. Preto mu treba asi pripomenúť, že bol to Matovič, ktorý len nedávno v televízii chcel postaviť opozičných poslancov k múru a vystrieľať. Pred pár týždňami ho kopíroval práve on –Jaroslav Naď, nadávajúci ľuďom do opíc, špiny, fašistov a odpadu, len preto, že sa opovážili vyjadriť svoj názor. Zabudol tiež, ako spoločne huckali pred rokom na námestí sfanatizovaný dav proti vtedajšej koalícii a za asistencie riadne nafetovaných a podnapitých mladých adolescentov vykrikovali slová najhrubšieho kalibru vrátane študentíka Emila H. z gymnázia plateného americkou nadáciou, ktorý sa ľuďom vyhrážal na facebooku smrťou. Spolu s premiérom robia zo seba veľkých samoľúbych šéfov. K verejnosti sa správajú i cez televízne obrazovky povýšenecky, agresívne a direktívne. Avizujú samé porady, pretŕčanie sa pred kamerami. Pripomínajú účelové schôdze komunistov s minimálnymi výsledkami. Česi tomu hovoria skutek utek! Tak vyzerá dnes momentálne toľko preferovaná „slušná“ kultúra najvyššej slovenskej politickej scény!
Naď zúri, že mu rupli nervy z útokov na jeho rodinu. No skôr nadobúdam dojem, že mu praskajú nervy vo švíkoch z toho, že nezvládol spolu s Matovičom riešiť covidovú situáciu a nemôže predýchať:
1. že spolu chceli rozhodovať o všetkom sami a, nedajbože, trhnúť Nobelovu cenu za celoplošné pokusy na vlastnom národe. No akosi sa prerátali, lebo nikto im vo svete na ich amatérsky a zle premyslený výplod nenaletel;
2. že letné mesiace, namiesto dôkladnej prípravy na druhú vlnu korony, premárnili na dovolenkách pri mori, pôžitkárstve, zábavách, svadbách, čo im odborníci i ľudia dodnes vyčítajú. Keď som už v októbri spomenul, že situácia v hlavnom meste nie je taká ružová, ako sa ukazuje a v decembri nás korona dobehne, niektorí oponovali, že tu sa viac ako inde na Slovensku dodržiavajú pandemické pokyny. Problém bol ukrytý niekde inde. V októbri a novembri sa totiž zatajovali isté fakty. Mnohí zdravotníci chodili do práce nakazení, nemocnice pripomínali skôr hlavnú stanicu, neboli chránené pred nedisciplinovanými pacientmi zvonku, hospitalizovaní sa potajme stretávali s rodinami, kontroly boli nedostatočné, nedôsledné, povrchné…;
3. že sa im vymklo z rúk nedemokratické manipulovanie s národom;
4. že u väčšiny Slovákov stratili dôveru a padajú im preferencie ako zhnité hrušky;
5. že im niekto spred nosa ukradol ne/strážené antigénové testy;.
6. že si nevedeli poradiť s koronovým odpadom, ktorý sa z ničoho nič povaľuje voľne pohodený v kontajneroch a na iných prístupných priestranstvách;
7. že sa ozývajú pohrebné služby, ktorých pracovníci sa dostávajú do blízkeho kontaktu s obeťami korony, pričom nie sú nijako chránení;
8. že sa aspoň sporadicky v neprospech vrtochom vlády začína ozývať prezidentka;
9. že s koronou by si dokázali lepšie poradiť samosprávy, nakoľko prichádzajú s oveľa lepšími nápadmi;
10. že strácajú pôdu pod nohami spolu s celým Oľano, ktoré za osem mesiacov vládnutia pripomína rozladený televízor, hodný zahodenia a výmeny za nový, nakoľko jeho oprava by stála oveľa viac;
11. že opraty v koalícii pomaly, ale isto preberá Sulík;
12. že svet odmietol celoplošné testovanie, k tomu ešte hlboko zasahujúce do ľudských práv. Krajiny namiesto toho podporili lokálne testovanie, na báze dobrovoľnosti a bez preukazovania sa modrými papierikmi, nakoľko svojim občanom od začiatku vypuknutia choroby dôverujú. Nepotrebujú na to ani desiatky chaotických porád, ani robiť každodennú šou na televíznych obrazovkách. Ani po nich vrieskať, nadávať im, vedome strašiť, znervózňovať, mnohým rodinám strpčovať aj tak ťažkú situáciu … Namiesto toho by si mali obidvaja páni zobrať príklad od novozvoleného prezidenta Bidena, ktorému stačila jedna rozumná a uvážlivá veta, ako svojich obyvateľov motivovať a bez urážok ich presvedčiť o prevencii. Očakáva totiž od nich, že ako hrdí vlastenci a milujúci občania USA budú jednotní aj v nosení rúšok. Podobne pár zrozumiteľných, nechaotických, neprotirečivých a neurážlivých myšlienok venoval svojmu národu na všetkých mne dostupných televíznych kanáloch francúzsky prezident Macron. Istotne by na ne bez reptania pristúpili aj u nás toľko osočovaní a nenávidení fašisti, opice, hyeny….