Toľko už hovoríme, počúvame, píšeme o vakcínach, že vlastne nám už ani nepríde, že svet postihla nejaká epidémia. Najmä naši vládni politici sa potajme do istej miery z toho vytešujú, nakoľko nemusia riešiť aj iné vážnejšie problémy. Aby reč nestála, čas od času dajú niekoho zabasnúť, urobia veľké bubáky. Skôr ako slnko nad Dunajom zapadne, sa, kde nič, tu nič, vynoria ako príšerky z Lochneského jazera – kajúcnici, aby vyvolali dojem spravodlivých. Pritom dodnes vyšetrovatelia, nevedno prečo, nezistili, z akého dôvodu sa im neráčilo prísť na spoveď už oveľa skôr.
Popri nich Krčméry s Mikasom začínajú byť trochu stratení. Hádam v tých svojich názoroch sú už viac-menej dopletení. Kým prvý z nich má čoraz väčšie problémy s vysvetľovaním plodnosti a očkovaním tehotných žien, druhý vo vyhláseniach viackrát vyzýval verejnosť, aby si odpustila zahraničnú dovolenku, no o niekoľko dní už sám korzuje bez rúška po chorvátskych uliciach. Pritom ho nasledujú ďalší „najvernejší“ stúpenci Hegera, ktorí sa mu jednoducho vykašľali, s prepáčením, na hlavu i na jeho rečičky o necestovaní a možnosti nohy si opláchnuť trebárs na Seneckých jazerách či na Oravskej priehrade. Príkladom im ide predsedníčka Výboru NR SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS), ktorá dychtivo túži najmä po morských vlnách, nielen po tých potvorských alfách a deltách.
Všetci neslobodne a násilne úväznení bublinári – väčšinou nezaočkovaní, len dúfajme a modlíme sa spolu s našou liberálnou prezidentkou (hádam aspoň ona uposlúchne slová zbožného predsedu vlády a radšej si dá kávičku na uzmierenie s Igorom na jej chate, vychýrenej dcérinými čurbesmi…), že sa nám poslovia slobody a demokracie navrátia domov bez akejkoľvek ujmy na zdraví. Najmä bez deltovej korony schytanej niekde v spoločnosti nezaočkovaných, bezrúškových a rozbujdošených Britov, sexuchtivých Nemcov či zvodných Talianov.
Lebo to by znamenalo naozajstný koniec našej slobody. My, zavretí neočkovanci v malej slovenskej bubline, opäť budeme tými vinníkmi, prečo sa to hnusné deltisko k nám dovalilo.
Čo nám iné ostáva? Mnohí z nás – múdrosráči, chmuľovia, truľovia, krikľúni, masochisti, bludári, konšpirátori, zaostalí dedinčania, primitívni nevzdelanci – ako sa na náš účet vyjadril bloger miromak, svetobežník malorský (hlavne, že Francúzi a Nemci rázne zakázali cestovať svojim obyvateľom do načierno zamoreného Španielska a Portugalska), ak nám počasie, čas, najmä však zdravie dožičí, budeme musieť ostať len na tom našom Slovensku. Podľa blogera možno iba na úbohom Slovensku. Pre mnohých však aj keď malom, no pre viacerých o to viac krásnom, zaujímavom, ešte neobjavenom a neokukanom, rovinatom i hrboľatom, s množstvom originálnych prekvapení, úžasných pamiatok, ktoré akoby čakali len na koronu. Aby sme spoznali neobjavenú vlastnú krajinu, aby sme sa aj my doma konečne stali prorokmi.
A na svoje si možno prídu aj „Blaváci“, keď im Lengvarský zakáže červenou stopkou čo i len priblížiť sa na pôdu nejakej treťotriednej krčmy či hotela. Aspoň obnovia, ako by východniari povedali, tradíciu paštikárstva a stanovačiek s gitarou pri praskajúcom ohni s klasickou slaninkou či špekáčikom. A ochutnajú ozajstnú horskú pramenistú vodu. Možno ich aj nejaký ten medvedisko popreháňa poza bučky. No najmä ich deti spoznajú doteraz nepoznané.
A zaočkovaní sa spolu s blogermi a influencermi typu miromak budú nadchýňať z dovoleniek na Malorke, v Londýne, v Chorvátsku či najviac uvoľnenom Taliansku a robiť zo slobodne uvažujúcich ľudí primitívov. No treba sa ich opýtať, kde nabrali tú drzosť, kto im dal právo ich urážať. To je prejav ich západnej demokratickej tolerancie?! Pritom práve nejeden z nich môže chtiac-nechtiac privliecť a bezpríznakovo roznášať medzi nezaočkovanými smrteľnú pandémiu. Bez štipky svedomia a výčitiek.