jakap

Až ma heglo pri pomyslení, že možno budem zastrelený, v lepšom prípade ostanem len hajzel a idiot.

Už na základke  som s rodičmi spoznal zverstvá a násilnosti nacistov páchané za bránami koncentračného  tábora v poľskom Osvienčime. Na gymnáziu  sme si uctili nevinné obete v Nemeckej, Kremničke, Ostrom Grúni, Kľaku a pripomenuli ďalšie hrôzostrašné miesta, kde sa strieľalo. Neskôr do môjho  cestovateľského portfólia pribudol Terezín, Lidice, Mauthausen… Toto leto sme s rodinou na pár hodín nahliadli do Židovského múzea v hlavnom meste.  Všade sa na nás valil smútok prepletený s istou dávkou obáv a zároveň strachu, čo keby…  Veď aj v 1933. roku len málokto zo sfanatizovaného árijského Nemecka tušil, že stále vrieskajúci pán, presvedčený o svojej bohorovnej neomylnosti, bude už o pár mesiacov posielať k múrom svojich otvorených či utajených odporcov a oponentov, ľudí s inými názormi, správaním, nezabúdajúc ani na vlastných poskokov, ktorí sa mu i čo len trošku vzpriečili.

Dejiny sú kolotočom ľudstva. Opakujú sa – len v inom priestore a čase. Preto sa treba mať na pozore.  I na malom Slovensku.

Toto už nie je žiadna sranda, čo v právnom štáte opakovane vyprodukoval pred pár dňami v zákulisí Markízy novodobý dobrodruh. To neboli len akési hlúpe a primitívne nadávky, ktorými sa čoraz častejšie v doprave, v škole či na verejnosti zvyknú  titulovať chlapci, bohužiaľ, vo veľkom aj dievčatá, hovoriac, že to robia len tak, aby reč nestála. Slová tohto pána naháňajú strach. Lebo tu už nešlo len o neriadené emotívne nadávky nejakému asistentovi Stanovi a primitívne vyhrážanie sa zo zabitia  Žigovi. Nenávistné, nekultivované a nedemokratické šteky hodno považovať za vedomé a premyslené slovné napádanie a strašenie všetkých ľudí, ktorí rovnakým či nejakým iným spôsobom nesúhlasia s názormi tohto pána, ktorý vo svojej egoistickej zaslepenosti, nadutosti a neomylnosti akosi pozabudol na fakt, že píšeme rok 2020.  Aby aspoň trošku zo svojich búrlivých snov vytriezvel, mal by si vyhliadnuť jedného, možno aj dvoch veľmi dobrých terapeutických koučov, ktorí by ho ruka v ruke upriamili na trochu reálnejšiu cestu.

Keďže p. Stana považujem za seriózneho novinára, verím, že si nič nevymyslel. Preto je teraz na rade  pani prezidentka a tretí najdôležitejší ústavný činiteľ – predseda NR SR. Je len na nich, či a  aké stanovisko  dokážu zaujať k tak závažnému incidentu  pred verejnosťou. Bolo by veľmi chválihodné počuť názor na danú situáciu aj od ochrankyne ľudských práv, ministra vnútra a hlas médií. A čo na gestapácke reči hovoria tí, ktorí spolu s týmto pánom otvárali na námestí pred sfanatizovanou skupinou zobáky Za slušné Slovensko?!. Pochlapia sa a dokážu to?! Práve teraz nastala najvhodnejšia chvíľa prejaviť svoje skutočné zmýšľanie o zmene v lepšiu, slušnejšiu a ľudskejšiu spoločnosť. Lebo keď sa takéto reči tohto pána budú neustále zametať  pod koberec (a tých urážok, nadávok a iných oplzlostí neprimerane pribúda na margo nás všetkých!), potom sa vôbec nemožno ani veľmi čudovať , že sa, nedajbože, dožijeme búrlivejších nepokojov podobných tzv. žltým vestám.   

P.S. Netrúfam hodnotiť, ako zareagovali na nabádanie tohto pána strieľať do ľudí jeho najbližší, manželka a deti. Vždy sa však nájde niekto, kto im túto negustióznu avantúru veľmi rád a v najnevhodnejšej chvíli pripomenie,