jakap

Naplnili sa moje slová z predchádzajúceho blogu, kde som s istotou poukázal na to, že súčasná vládna smotánka sa nikde nechystá. Je tu znova – spokojná a vysmiata. Hra na stoličkový tanec jej vyšla na výbornú. Opätovne stmelený štvorlístok spája válov, o ktorý je silno prilepený. Len sa treba mať na väčšom pozore. Pri odchode jedného z nich by sa celý rozpadol.

Vrátim sa niekoľko dní dozadu.

Po vynútenej demisii ročného premiérovania urobil  Igor „veľké štátnické gesto“, ktoré nemá obdobu. Takto sa v médiách snaží Heger sústavným opakovaním vsugerovať národu klamlivé posolstvo, ktoré po spoločnej konzultácii prijali za svoje aj ostatní traja.  Áno, má pravdu. Len pozabudol dopovedať, v prospech koho a čích záujmov. Priniesol chvíľkový pokoj a nádej koaličníkom, ktorí ho donútili nevedno akým spôsobom rezignovať, aby neprišli už o vyhriate miestečká. Špekulantsky to vymysleli na ten slovenský národ!

Podľa Hegera je Matovič čistý ako ľalia, lebo sa nedopustil nijakej vraždy. Chvalabohu! Ešte to by chýbalo! Len zabudol dodať, že sa podpísal spolu so svojou partiou pod tisíce covidových obetí. I keď v istom okamihu chcel ukázať dobrú vôľu – chrániť životy a zdravie ľudí, možno aj nákupom Sputnika V, čo mu ale jeho „opätovní kamaráti“ zmietli pod čiernu zem a využili ako zámienku na jeho odchod z najvyššieho trónu.

A čo sa týka korupcie? Tá sa ukázala hneď od prvého nákupu zbytočne predražených testov, nehovoriac o prechmatoch z minulosti, ktoré vraj pohltil čas. No verme, že bude z neho dobrý financmajster, aj keď v istej chvíli sa vyjadril, že vo financiách sa vôbec nevyzná. Ešte šťastie, že má vydarenú manželku Pavlínku – tá s eurami istotne nebude mať veľký problém!

Už bývalá vláda Matoviča, ktorej súčasťou bol aj Heger, bola vládou vulgarizmov, nadávok, mnohých nekompetentností, úpadku morálky, ľudskosti a dôstojnosti verejných činiteľov. Áno, na Slovensku chceme radi žiť, ale nie za podmienok, že nám stále rovnaká garnitúra ukradne desať rokov z nášho života.

Proti komu vlastne chce nový premiér s Matovičom ťahať za jeden povraz?! Opozícia momentálne nedisponuje požadovaným počtom poslancov, dokonca krajní pravičiari z ĽSNS sa rozštiepili. Že by to boli po istom čase nanovo straničky Za ľudí a SaS, ktoré očividne visia na vlásku. Asi predvída do budúcna z ich strany vydieranie a bojí sa opakovania práve ukončeného scenára.

Ako by sa nič nedialo, pred pár dňami kajúcna štvorica – jeden po druhom predstupovali pred televízne  kamery a farizejsky si sypali popol na hlavu. Nikoho z nich v tej chvíli netrápilo, že niekoľko týždňov zanedbávali na úkor svojich cirkusových zábaviek pandemickú situáciu, že  traumatizovali svojou špinavou hrou celú spoločnosť a za naše peniaze riešili sami seba vzájomným okydávaním sa, namiesto toho, aby riešili vysoké čísla úmrtí na koronu, školákov, zdravotníkov, malých a stredných podnikateľov…

Remišová na brífingu takmer nedýchala od nadšenia, že válov aspoň na istý čas nemusí so svojou trpaslíčou straničkou opustiť. A zo zloducha nevychovaného, ktorý jej už v minulosti dal poriadne kopačky a niekoľko ďalších týždňov nedal poriadne spávať, v priebehu pár minút vyprodukovala štátnika hodného najvyššieho kalibru. Prečo asi? Keby karta nevyšla, jej meno i strana by odišli do zabudnutia. A možno ani nie?! Skákať ako blška z jednej politickej strany do druhej je pre ňu prirodzené. Aspoň niečomu sa priučila v tej bábkarskej škole.

Slizké Sulíkove slová odpustenia a zabudnutia na prestrelky najhrubšieho zrna  s Matovičom vyzneli smiešne a trápne. Najmä keď nedokázal odpovedať na konkrétnejšie otázky redaktoriek a neskôr i pána Bielika, a vyvliekal sa ako had z kože, čo sa prejavilo na jeho neuróze a intenzívne stúpajúcom podráždení. Chuť po moci prevýšila sedenie v poslaneckej lavici. A čo by robil absolútne neschopný Grohling bez vládnutia?! Odpoveď nech si hľadá každý sám v súvislosti s jeho prístupom k samotnému vzdelávaniu, kde naši mladí ľudia chodili do školy za posledný rok 28 dní, čo je po Rumunsku najmenej v celej Únii. 

Boris Kollár, všetkými masťami mazaný, dobre vedel, prečo treba umožniť naťahovať čas a dávať ultimátum na vyriešenie tzv. koaličnej krízy. Ako člen maličkej strany si bol vedomý toho, že v prípade povalenia vlády by v akýchkoľvek budúcich voľbách buď neuspel, prípadne progresívci, ktorí sa v tichosti už teraz chystajú ovládnuť parlament, podporovaní rôznymi skupinami zo zahraničia, by ho odpísali s jeho konzervatívnym programom na vedľajšiu koľaj. A Matovičovo zoskupenie je stále pre Borka a jeho Sme rodina predsa len väčší zisk a menší risk.

Ostáva visieť otáznik, prečo sa opätovne nehrnul do vlády Milan Krajniak. Možno vníma Matoviča ako nerelevantnú osobu na pravom mieste, možno nechce zbytočne prísť s ním do sporu, a takto chce  zahladiť stopy minulosti. Krajniak pozná Igorovu nevypočítateľnú, a ako neraz tvrdili i samotní koaličníci, aj pomstychtivú  povahu. Možno dúfal, že svojím odchodom z vlády na poslanecké miesto dá príležitosť novej kultúre a urobia tak aj ostatní.  

Prezidentka Čaputová stratila u mnohých dôveru. Dávali jej šancu na úspešné vládnutie v presvedčení, že ženy budú nielen ozdobou slovenskej politickej scény, ale aj rešpektované, úprimnejšie a schopné otvorenejšie a razantnejšie riešiť vzniknuté problémy. Nestalo sa. Vymenovaním staronovej vlády urobila niekomu medvediu službu. Asi pozabudla na fakt, že charakter ľudí sa nezmení zo dňa na deň. Sama sa tak stala súčasťou naďalej roztriešteného Slovenska. Prekvapila i sklamala. Možno bude mať i naďalej svojich obdivovateľov, no asi len tých, ktorí nedokázali nazrieť do jej vnútra a svedomia. Nuž čo, aj vonkajšie zdanie neraz klame.

A na záver: Pán premiér Heger! O válov sa treba starať. Čistiť, sledovať či nie je prehnitý. Aby ho tie prasce od chamtivosti znovu nerozbili rypákmi…