jakap

Ale sme sa nasmiali! povedali by mnohí Bratislavčania, ktorí namiesto vyvážania sa autami do práce, napomáhajú k zlepšeniu životného prostredia v hlavnom meste cestovaním mestskou hromadnou dopravou. No za akú cenu?!

O čo vlastne ide?   

Pred pár dňami hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR so zdvihnutým prstom mentorsky  pripomenula, ako sa máme správať v MHD.  „Nezabúdajte, že vo vozidlách verejnej dopravy je povinné nosenie respirátora. Snažte sa čo najmenej dotýkať povrchov vnútri vozidiel. Usádzajte sa čo najďalej od iných pasažierov. Pri preprave verejnou dopravou sa neodporúča jesť, piť a rozprávať sa medzi spolucestujúcimi, ktorí spolu nežijú v jednej domácnosti…“

Tvrdo konkurovala Desatoro Božím prikázaniam, ktoré sú pre kresťanský svet alfou a omegou. A nebola jediná. Pred mesiacom-dvomi v podobnom duchu sa vyjadrilo aj vedenie DPMB. Od verejnosti však dostalo poriadnu nakladačku.

Neviem, či pani Račková a jej podobní „kecalkovia“ žijú naozaj v nevedomosti. Či vôbec aspoň raz cestovali MHD? Inak by si veľmi dobre rozmysleli, čo odprezentujú verejnosti cez médiá. Stačí, ak nastúpia, nielen v ranných špičkách, do niektorých spojov z Petržalky smerom do mesta, aby ilúziu vymenili za realitu. Ja osobne s tým nemám žiadny problém, nakoľko cestujem pravidelne plnými, ba dokonca preplnenými autobusmi MHD. Takých sú nás stovky, možno tisíce, ktorí pri dobrej vôli sa len pousmejeme nad prázdnymi rečami tárajkov typu Račková. Či jej slová zaberajú na všetkých, to už posúďte sami…

Nie je vraj vhodné viesť rozhovor so spolucestujúcimi, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti. Nuž ale neoslovte neznáme vyrehotané slečny, ktoré si bez problémov vyložia špinavé botasky na opačné sedadlá a vytiahnu z ruksakov poživeň, aby ju s chuťou „zbaštili“ pred očami starších cestujúcich hľadajúcich si voľné miesto na sedenie. Pritom veselo medzi sebou diskutujú, prskajú do éteru sliny s výlučkami jedla, možno aj korony, aby si spokojné najskôr pooblizovali a nakoniec poutierali lepkavé ruky na už aj tak zapackané sedadlo. A to zjavne vám nepripadajú ako matka s dcérou či sestry dvojičky, ktoré sa podľa pani Račkovej nemusia tváriť ako nemé. Opovržlivý pohľad je jedna z tých lepších variant, ktoré sa vám dostanú po upozornení, že na pošliapané sedadlá si majú nárok sadnúť aj iní slušne oblečení cestujúci. Samozrejme, za chrbtom počujete vravu dvoch-troch náhodných známych, či hlučné mobilné hovory. O ľuďoch, ktorým pot oblieva tvár od ťažkého dýchania, čo si potajme i verejne spúšťajú respirátory pod nos, či pre zahmlené sklá na okuliaroch sa potácajú po úzkom priestore často v starých vŕzgajúcich rachotinách, kým si nájdu nejaké miesto na sedenie, ani nehovorím. A to sa musia, chcú-nechcú, veru poriadne pridŕžať covidovými vírusmi polepených tyčiek, aby neskončili pri bujarej jazde niektorých vodičov prinajmenšom s vykrútenými kĺbmi.    

Vážení mentori! A čo tak riešiť problémy najväčších roznášačov nákazy, medzi ktorých sa na prvé miesto radia bezdomovci?! Ich agresivita voči cestujúcim zo dňa na deň stúpa, sú nevyspytateľní  svojím správaním, pritom vodiči ich nemôžu svojvoľne vykázať, vraj len na podnet cestujúcich. Asi pred mesiacom sme si to overili na vlastnej koži.

V takmer zaplnenom vydýchanom autobuse sa oproti nám posadil ošumelý muž stredného veku, v znečistenom oblečení, ktorý v ruke držal fľašu od vodky. Neunúval sa ani prekryť tvár. Aj sme ho jednu zastávku tolerovali, no nakoľko si začal upíjať z fľaše a neustále  čosi nahlas rozprával a gestikuloval, upozornil som ho dva alebo trikrát aj s manželkou na respirátor. So zlovestným pohľadom si natiahol ledabolo pod nos čosi zjavne špinavé a istotne infikované. Neprešla ani minúta, stiahol si ho pod bradu a zameral sa na pitie a brblanie vulgarizmov. Po opätovnom vyzvaní, aby rešpektoval pokyny, začal byť ešte viac agresívny, manželke sa vyhrážal päsťou a posielal ju kadeľahšie. Napokon vodič, ktorého sme upozornili na jeho správanie, ho z autobusu vykázal.

Čo ma však nemilo prekvapilo, v autobuse sedela i stála kopa mladých ľudí, navonok zdatných svalovcov. Pritom ani jeden z nich sa neozval, ani sa nás nezastal. Takmer všetci ako na povel hľadeli do okien či trieskali do mobilov.

Možno v očiach nezainteresovaných vyznievajú tí „sfajnovelí paštikári“ neľudskí a netolerantní k bezdomovcom. Skôr sa treba prikloniť k názoru, že rezignovali či viac-menej zľahostajneli.  Vedia, že si nepomôžu upozorňovaním, vypisovaním na konkrétne miesta, okrem vulgarizmov a nadávok od neprispôsobivých živlov riskujú aj citeľné „pohladenie“. Ako v prípade, keď iného bezdomovca bez respirátora i so psom  bez náhubka upozornil cestujúci na správanie, čo asi nemal robiť, nakoľko po vystúpení oboch z autobusu bezdomovec na dotyčného pána nahuckal psa. Podobné situácie zažívajú cestujúci v hromadnej doprave pomerne často.

Keby sa rozhodli vrcholoví manageri MHD a hygienici spoznať ozajstné cestovanie, museli by si presadnúť z luxusných  limuzín do autobusov, trolejbusov a električiek. A to oni v žiadnom prípade neurobia. Ani to, či sa naozaj dodržiavajú hygienické nariadenia nielen zo strany slušnej verejnosti, ale predovšetkým zo strany neprispôsobivých. Vymyslia slogan, nahrajú ho na pásku, a viac ich nič netrápi. Svoju úlohu splnili. A papier – ten znesie všetko!

Prečo by mali cestujúci donekonečna tolerovať neprispôsobivých, ktorí sa dennodenne prevážajú MHD od skorého rána po záverečnú? Potom sa usalašia v parkoch a podgurážení veselo vyhukujú do neskorých hodín, pokiaľ niektorému z obyvateľov paneláka neprasknú nervy a zavolá na pomoc políciu, ktorá ich zo zákona slušne vykáže z daného priestoru preč. No zbytočne, nakoľko sa presunú o pár desiatok metrov na inú lavičku. Skoro ráno urobia všetkým budíček hrkotaním fliaš a vzájomnými hádkami. Aby sa presunuli do spojov MHD a zaslúžene sa v nich vyspali po prebdenej noci. 

P.S.1: Ani ochrankyňa ľudských práv sa v hromadnej doprave nevozí, nemá predsa potuchy o tom, že si môže vyváľať sedaciu časť na močom navlhnutom tapacírovanom sedadle, ako sa to nedávno stalo mladej slečne, ktorá tip-top vyobliekaná z neho vyskočila ako strela, plná zhrozenia a zúfalstva. No neskoro. A nebola sama. Podobnou obeťou by som sa stal aj ja, nebyť všímavej cestujúcej, ktorá ma upozornila na mokré sedadlo. Preto si vždy overím, kam si sadám.    

P.S.2: V pražskej hromadnej doprave zintenzívnili hygienu vozového parku a začali robiť stery z držadiel, sedadiel, záchytných tyčiek, ktoré budú vyhodnocovať. Nezoberie si z nich príklad aj DPMB?! Nakoľko o ozajstnej hygiene tu možno hovoriť len veľmi ťažko.