jakap

V minulosti sme sa v rámci výletov po rôznych mestách dostali do blízkeho kontaktu s čínskymi, kórejskými či japonskými turistami. Ich bezohľadnosť k ostatným už nikoho neprekvapovala. Skôr čudne, zvláštne až grotesktne pôsobili aziati s rúškami na tvári. A s dáždnikmi nad hlavami. Priznávam, ironicky sme si na ich úkor aj zavtipkovali. Pritom nič nové pod slnkom ani u nás. Nepamätám si, aby sa chodilo po vonku, najmä v letných mesiacoch, s odkrytou hlavou. Už v minulosti si na dedinách ženy i dievčatá chránili tvár šatkou, zviazanou vzadu do uzla, prípadne tie staršie pod bradou. Jej hornú časť si vytiahli nad čelo, aby im slnko nespálilo stále bielu tvár. V mestách sa nosili klobúky od výmyslu sveta, dámy z meštianskych rodín používali aj malé slnečníky. Ako dôkaz poslúži obraz Trh v Banskej Bystrici od Dominika Skuteckého.  V čase tuhých mrazivých dní sa naši predkovia, najmä ženy, dievčatá a deti chránili vlniakmi a šálmi, ktorými si prekrývali nos aj ústa.

Prečo tieto slová? Chcem len povedať, že vidiecke obyvateľstvo bolo odjakživa  späté  s prírodou. Naučilo  sa v neľahkých dobách poradiť si samo s bežnými chorobami, takisto i s rôznymi vírusmi a baktériami. Na rozkvitnutej lúke i v horách sa vyskytovali lieky v podobe patričných rastliniek, ktoré sa dokázali s danou chorobou istým spôsobom popasovať. Vedeli však, že každá bylinka má aj nežiaduce účinky. Podobne je to aj s nosením rúška. Treba nachádzať a uplatniť jeho pozitíva, no poukázať aj na jeho negatíva, napríklad pri dlhom a častom nosení. Nech si páni infektológovia uvedomia, že ľudia nemajú dôvod na bezduché vymýšľanie či bezdôvodné útočenie.

I ja nosím bavlnené rúško kvôli vlastnej ochrane. Pravidelne vyprané a prežehlené. No ani nie o hodinu sa mi pri jesenných hmlistých  a dažďom usmoklených dňoch látka lepí na tvár a ústa. Už viackrát som vo vydýchanom a prehriatom autobuse či v obchode zrazu pocítil zmenu tlaku, nevoľnosť, napínalo ma, nedalo sa mi poriadne dýchať. A takých sú nás na Slovensku tisícky! Keby to bolo s tými rúškami až také „nebolestivé“,  ako sa nás snaží uchlácholiť infektológ  Sabaka, nestretával by som ľudí v rôznom veku nosiť ich pod nosom, neustále si ich poťahovať, naťahovať, sťahovať a znovu rýchlo vyťahovať, a to nielen vonku, ale aj v MHD či v obchodných centrách?! Problémy majú s nimi aj ľudia nosiaci okuliare. Už aby každý z nich dostal do rúk pomaly aj bielu slepeckú palicu. Až mi prišlo ľúto pani, ktorá pri nastupovaní do autobusu takmer spadla pri potknutí sa o schodík, lebo vôbec nevidela kvôli zahmleným okuliarom.  

V jednej video besede a reklamnom šote hovorí pán doktor Sabaka, že zdravotníci s rúškami nemajú žiadne problémy s ich nosením. Na druhej strane sú ale skupiny ľudí, ktorí podliehajú politickým i kultúrnym náladám, čo je dôvodom ich sabotáže. Neviem, s ktorými zdravotníkmi o ich účinku konzultoval, keď vydáva do éteru takéto vyhlásenia?! Mám blízkych známych, pracujúcich v  zdravotníctve. Takmer všetci sa sťažujú na bolestivé vyrážky, podráždenú pleť, vysušené pery, zapálené akné. Od šnuriek za ušami majú zodratú kožu. Lebo ich nosia minimálne osem a pol hodiny. A to hovorím iba o pracovnom čase. Nemajú ani silu, ani chuť o tom dokola rozprávať, nakoľko už aj pracovná atmosféra medzi nimi je takmer na bode mrazu. Prepracovanosť, únava, neochota, do toho bezbrehé kydanie a kibicovanie tiež dokážu svoje…  A keď pán Sabaka nemá s nosením rúška žiadne problémy, asi nie je v priamom kontakte s ľuďmi príliš často a patrične dlho. A,  ako sa hovorí, čert nikdy nespí. Možno si ho potajomky aj on dáva dole, keď ho jeho diktátor nevidí.

Hlavný dôvod, prečo píšem tieto riadky, je iný. Aby splnili rúška svoj účel, majú sa vymieňať každé dve-tri hodiny a nesmú navlhnúť. Inak pôsobia kontraproduktívne. Týka sa to nielen bežných občanov, ale predovšetkým už spomínaných zdravotníkov, policajtov či predavačov, okolo ktorých sa premelie najmä vo veľkých hyper a supermarketoch niekoľko sto kupujúcich denne. Možno by sme otvárali oči, aké „pozitívne“ odpovede na margo rúšiek a ich výmeny by sme od nich schytali!

Pán Sabaka v besede na jednej strane zmiatol mnohých divákov osobitým šarmom, pokojnou a navonok milou vravou. Dokonca alibisticky podržal aj Bukovského. Ale to vieme všetci, že lekár lekára nikdy nepodrazí – opoziční, koaliční – čert ako diabol! Musím uznať, že do istej miery voči protivníkom bol navonok taktný. No predsa mu chcem v niečom oponovať. Počúvam aj odborníkov, no vedeckým dôkazom  však nie vždy verím, nakoľko zisťujem: čo vedec, to iný pohľad, iný názor, iný dôkaz. Prečo jeho by mal byť ten najlepší? Napríklad v súvislosti s prijímaním kyslíka  hovorí, že  nakoľko rúško nie celkom prilnieva na tvár, spomínaný kyslík vstupuje cez jeho bočné strany, zdola i zhora, vdychujeme ho cez látku, ktorá je priedušná a dýchacie plyny sa vymieňajú bez problémov… Len pozabudol dopovedať, že s nimi sa dostávajú a premiešavajú aj všetky iné bacily a vírusy, chlamýdie, mykoplazmy, herpes …, ktoré si robia pod rúškom hotovú party šou. A veselo si odbiehajú do našich priedušiek, pľúc i do iných orgánov tela. Alebo že by si vírusy dávali stretávku u Matoviča na pandemickej komisii, kde majú nariadený zákaz smerovať cez spomínané prieduchy?!. Nič nové pod upršaným nebom. Veď dlhšie sme tu nepočuli: Poručíme  vetru, dažďu…

Zároveň sa tiež necítim byť ani hysterik, ani hypochonder, nemám ani ADHD, ani Asbergerov syndróm. Nepodlieham ani politickým či nejakým iným kultúrnym prejavom, ako sa to odporcom rúšok snaží podvedome nahovoriť pán doktor svojou žoviálnou rečou. Som svojprávny a svoje zdravie si nesmierne vážim. Patrične si uvedomujem, že nosiť rúško/šál napríklad v čase lietania peľu, chytených priedušiek či nádchy je naozaj opodstatnené. Ale nie, keď som antigénovo zdravý, prípadne keď idem sám po ulici, kedy mi  baktériami nasiaknutá bavlnená látka môže spôsobiť skôr zbytočné komplikácie. V tejto súvislosti sa pokúšam nájsť adekvátnu odpoveď, ako postupovať v prípade mrholenia alebo zvýšenej vlhkosti ovzdušia, pričom sa mi papierové rúško či multifunkčná látka nasiaknutá vírusmi prisáva na nos a ústa. A najmä aký zmysel má nosenie špinavého, neopraného a rozstrapkaného rúška pre ľudí, ktorí si ho možno doteraz nevymenili?  Prípadne ho niektorí jedinci vytiahli z kontajnera, aby sa dostali do autobusu. Nie, nevymýšľam si to. Je to krutá realita, o ktorej sa kompetentným veľmi hovoriť nechce.   

Mrzí ma len, že mnohí ľudia sú surovo zastrašovaní nedopovedanými pravdami, podliehajú enormnému psychickému tlaku. A nemá im kto pomôcť. Pritom naše vysoké školy každoročne chŕlia psychológov  ako Volswagen autá. Kde sú odborníci, ktorí rozumejú psychologickému davu? Istotne im s radosťou pomôže Mikulec s Kovaříkom.