jakap

Je ťažké brať niekomu jeho sny, túžby, predstavy a ilúzie a zároveň presviedčať aj o možnosti inej pravdy. Nerobím to. Len konštatujem. Nepotrebovali sme mať žiadny „víťazný“ november, ani „nežnú“ a neviem, akú ešte revolúciu. V 1946 roku vyhrali voľby na Slovensku demokrati, komunizmus k nám privliekli Česi.

Nosím to stále v pamäti. Písal sa rok 1986, práve bolo po černobyľskej tragédii. Slnko sa pomaly skláňalo nad zamorenou krajinou. Na ulici som stretol bývalého učiteľa, ktorý to v priebehu pár rokov dotiahol až na sekretára krajského tajomníka strany. Úchytkom sme prebrali rôzne témy. Medzi rečou prišla na rad aj aktuálna Gorbačovova – perestrojka a glasnosť, ktorým sme opodstatnene fandili. Bez náznaku prekvapenia som reagoval na jeho  slová, že v priebehu dvoch-troch rokov sa u nás všetko zmení a komunizmus padne. Ľudia niečo už tušili, zračila sa uvoľnenosť v médiách, viedli sa besedy s kardinálom Korcom a primasom pražským Tomáškom. Gorbačov s manželkou Raisou vo veľkom veselo randili so západniarmi…

Stalo sa! Socialistický režim sa zrazu – ako šibnutím čarovného prútika – od jari do zimy 1989 začal otriasať a padať vo všetkých krajinách východného bloku. Víťazstvo sa však muselo niekomu pripísať. Bývalému Československu sa hodil 17. november – Deň študentstva. Aby sa nepovedalo, úlohy sa zhostili študenti. Špendlíky v kyticiach pošteklili zopár ozbrojených policajtov. Odpoveďou bolo vodné delo a niekoľko  búchancov. A revolúcia bola na svete. Nie náročky ju budúci mocipáni nazvali „nežnou“.

Žiadna cesta zarúbaná sa ale nekonala! Komunisti ani dlho neprotestovali, zložili zbrane bez boja, ako Beneš v roku 1938 pred Hitlerom a Mníchovským diktátom. Samotní vrcholoví predstavitelia si totiž uvedomovali, že v slobodnom kapitalistickom systéme sa môžu mať lepšie. Pod rúškom slobody a sprofanovanej demokracie  budú môcť nekontrolovateľne a oveľa viac nahrabať do svojho válova než v socializme, kde mali nad sebou väčší dohľad. Na výmenu plášťov a smerovky nastala najvhodnejšia chvíľa. Navonok sa ozývali, a občas ešte ozývajú, hlasy bojovníkov – demokratov, že sa neurobil s nimi poriadok. Kto by takéto procesy vlastne uskutočnil?! Načo aj, keď ich miesta zaujali potomkovia, a už ich noví potomkovia si uzurpujú tribúny a vyhlasujú sa za slušniakov, pritom sa na FB vyhrážajú smrťou, ak nebude podľa nich.

Nesmierna eufória nenechala dlho na seba čakať: štrnganie kľúčmi, námestia a ulice popísané plagátmi a  antikomunistickými heslami, ale aj vzájomné obviňovanie sa v neprehľadnom množstve novovzniknutých novín. Zároveň sa začali prejavovať naštrbené vzťahy s vždy nadradenými Čechmi a zrazu i s nespokojnými Maďarmi. Pád komunizmu si na svoje konto pripísali spomínaní študenti, no iniciatívy sa chopili herci, ktorí ich zneužili vo svoj prospech. V priebehu pár hodín si na seba nahodili iný kostým, inú farbu, iný slovník, vyárendovali obrovský priestor v televízii a rozhlase i na námestí. Len donedávna holdujúci neomylnému a večne živému Leninovi, politrukom, hrdinom socialistickej práce, a už ani nevedno, komu všetkému, rýchlo vymenili výhybku v zmysle osvedčeného kade vietor, tade plášť, za lacný bezduchý bulvár,  prostitútky, feťákov, vulgarizmy, a opäť za propagandu, tento raz ušitú na mieru novému politickému systému. Žiadne hodnoty. Stačí pozrieť na repertoár. I v súčasnosti „najlepšie“ javiskové scény a výstupy predvádzajú na verejných priestranstvách Námestia SNP.      

A čo ostatní? Prvé dni a týždne vo veľkej neznalosti, naivnosti a enormnej propagácii verili, že si budú žiť ako v amerických seriáloch, ktoré mali možnosť predovšetkým Bratislavčania sledovať na oboch rakúskych programoch. Spoznali luxusný život, no nie život tých najchudobnejších. Počúvali o vysokých príjmoch, no už menej o rovnako vysokých daniach a poplatkoch za ošetrenie, plyn, vodu… Zaslepení túžbou po lepšom živote, boli skalopevne presvedčení o tom, že západniari nám budú všemožne pomáhať a dajú aj čo-to zadarmo. Omyl! Neznalosť podnikania a trhovej ekonomiky prišla vhod najmä obchodníkom, ktorí sa potrebovali zbaviť nekvalitného brakového tovaru, škodlivých teflónových panvíc, nemodernej elektroniky, bazárového tureckého textilu, starých vrakov… Jednoducho povedané, potrebovali vyprázdniť sklady! V priebehu nasledujúceho roku ich doslova vyčistili Čechoslováci, pripomínajúc turecké hordy na Viedeň a známu Mariahilfer strasse. Často sa dočkali hanby i poníženia v podobe upozornenia na dverách, aby nekradli. Na druhej strane sa stali zdrojom lacnej pracovnej sily. Bolo treba vymyslieť nejaký plán na prilákanie opatrovateliek – slúžok, zberačov ovocia, robotníkov na špinavé roboty, na prácu v odvetviach, o ktoré domáci absolútne nejavili záujem. Pritom migranti a nová generácia  prisťahovalcov z bývalých kolónií sa už začala vzpierať a vystrkovať rohy.

Túžby a sny vystriedala čoskoro realita. Svoju krutosť prejavila v počiatkoch, keď sa začali zapĺňať prvými nezamestnanými úrady práce, a zo dňa na deň sa ocitli na ulici aj vzdelaní ľudia. Na manifestáciách a otvorených kordónoch ešte netušili, že o pár týždňov sa budú báť chodiť po ulici, nakoľko geniálny strojca šťastia a blahobytu, dokonca nominant na Nobelovu cenu – Havel, otvoril v Leopoldove dokorán dvere najväčším vrahom a zločincom. Mnohí dodnes neskrývajú zúfalstvo a bôľ z  novodobých výpalníkov, mafiánov, zabijakov, vrahov, psychopatov i sexuálnych deviantov. Aj mladomanželské pôžičky v hodnote 40 tisíc odniesla revolúcia do nenávratna (bežný mesačný príjem bol 2 tisíc ). Podobne panelové byty – Vaškove kralikárne, ktoré činili 25 tisíc korún československých, skončili o pár mesiacov na sume jedného milióna. Množstvo obchodných centier, kín, klubov, škôlok postavených v akcii Z (občania zdarma chodili pomáhať pri ich výstavbe) sa ocitlo za pár grošov v rukách novodobých podvodníkov, samozrejme, za prispenia korupčných starostov a primátorov. V čase eufórie ľudia nemysleli na svoje zdravie a neverili tomu, že čoskoro budú platiť enormné sumy za lieky a zdravotnú starostlivosť , že konzumácia treťotriednych potravín im spôsobí rôzne zákerné choroby. A veriaci kresťania sú očividne šokovaní z poloprázdnych kostolov, z takmer vedome rozvrátenej cirkvi, rozkladu rodín, ničenia tradičných rodinných zväzkov, búrania tisícročných hodnôt, o to viac z upadajúcej morálky, nenávisti, netolerancie a neľudskosti, o ktorej sa tak všade a často píše, a hovorí. Aby sa nepovedalo!

Prečo to spomínam? Nuž kvôli mladým a mladším, aby vedeli aj o tejto „zlej“ dobe z pohľadu nás o čosi starších. Ale aby tiež vedeli, že dnes je hlavným cieľom nekorektných médií zakrývať a zahmlievať obdobie spred  vyše troch desaťročí. Nevymažeme ho z histórie, ani z mysle ľudí. To jednoducho ani nejde. Každá spoločenská zmena nesie so sebou klady aj zápory, plusy aj mínusy. Každá jedna! Prepáčte mi, ale neverím slečinkám, ktoré niekto nastrčil na javisko dejín, aby hrali na city mladým, ktorí sa dajú viac zmanipulovať. Vtedy neprekážalo nikomu, že tí istí krikľúni z nedávnych protestov chodili hulákať aj Za slušné Slovensko, inak mnohí dobre nahúlení a opití. A nielen oni. Možno sa chceli podobať niektorým na javisku. Na to nie je vzdelanie až tak potrebné. I maturity  a diplomovky nech čert berie kade-ľahšie…

Demokraciu si všetci mocní  zamieňajú so svojvôľou a diktatúrou. Válovy odjakživa boli a budú vždy aktuálne, aby svine mali čo žrať. Raz je pri ňom jedna-dve, no nažrať sa potrebujú aj tie ostatné. Preto sú vďaka nim aj chlievy často v neporiadku, rozbité. No ich oprava stojí na pleciach iných.

História po 1989. roku začala písať nový príbeh. Nie podľa skutočných reálií, lež podľa ľudí, ktorí ju začali tvoriť  na objednávku. Ale vždy to tak bolo, bohužiaľ, som presvedčený, že to tak aj zostane.  

Apropo: Veríte na demokraciu? Ja na ňu neverím. Keby naozaj existovala, už dávno by bol raj na zemi. A najmenej jej veria tí politici, ktorí ju berú do úst najčastejšie. Ozajstnú vyspelú aténsku demokraciu (vláda ľudu) a jej históriu začali písať Efialtove reformy v roku 462 pred Kr. Pokračoval v nej i Perikles. Skončila už v roku 322 pred Kr. obnovením macedónskej nadvlády, keď Antipatros zaviedol oligarchiu. V 262 roku pred Kr. zanikla úplne.