jakap

Nová epidémia zasiahla nepripravenú nielen vládu, ale aj samotné obyvateľstvo, čo sa všade a na každom kroku prejavuje v plnej nahote. Podráždenosť, nervozita či verbálne potýčky sa stali bežnou súčasťou posledných mesiacov. Oveľa viac sa pre väčšinu z nás stáva zaujímavejšie a prvoradé diletantstvo premiéra či neprofesionálnosť politikov. Kvôli nim často zanedbávame naše vlastné rodiny, najmä deti, pre ktoré si nedokážeme nájsť chvíľku času, nezaujímame sa o ich koníčky a využitie voľného času, ktorého majú už takmer rok nadbytok.  

V histórii ľudstva odjakživa existovali parafílni predátori (sexuálna zvrátenosť). Je to realita, ktorá sa oveľa výraznejšie prejavila až s príchodom a používaním sociálnych sietí. Jeden-dva dokumenty však nedokážu zmeniť ich agresívne správanie ani v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti.

Pár  týždňov dozadu sa objavila v kinách i na internete necenzurovaná podoba pilotného celovečerného dokumentárneho filmu V sieti +18. Hodne sa o ňom popísalo i pohovorilo v súvislosti s predchádzajúcou verziou. Tri dospelé herečky s výzorom dvanásťročných dievčat chatujú a skypujú online na sociálnych sieťach s mužmi rôzneho veku, ktorí ich na nete aktívne vyhľadali a oslovili. Väčšina z nich si vyžiadala od dievčat sex cez webovú kameru, posielala  im svoje obnažené mužstvo a odkazy na erotické stránky. Objavili sa aj prípady nechutného vydierania. U mnohých  divákov experiment vyvolal búrlivé, no väčšinou  jednostranné názory. Pritom jeho nasmerovanie do vyšších ročníkov základných škôl a gymnázií napočudovanie neuspelo.

Aj keď sa tvorcovia filmu snažili poukázať na dlhšie pretrvávajúci stav v spoločnosti, ktorá tieto odporné praktiky viac-menejtoleruje a často zatvára pred nimi oči, z môjho pohľadu autori nastavili zrkadlo jedným smerom. Možno to bol ich pravý cieľ či zámer. Dojem z jednostrannosti vyvoláva fakt, že autori, ale aj oslovená kurátorka i právnik hádzali vinu len na zvrhlých deviantov, čo nemožno popierať. Na druhej strane uvažujúci človek si kladie otázku, prečo dokumentaristi nepootvorili tabuizované dvere aj do inkriminovaných domácností. Pritom nikto z nich otvorene nespomenul prostredie, kde sú pokusy o zneužívanie maloletých nie zanedbateľné. Neapelovali výraznejšie ani na rodičov a ich zodpovednosť za správanie a konanie svojich detí, čo je na škodu veci.

Aby bol projekt dotiahnutý až do konca a diváci si vedeli utvoriť ozajstný úsudok, autori Barbora Chalupová a Vít Klusák by mali pokračovať v začatom projekte a ďalšie častí venovať  predovšetkým školskému prostrediu, kde dominuje šikana, ktorá sa prejavuje čoraz častejšie v skrytej ale aj otvorenej podobe. Zároveň hľadať príčiny v liberalizujúcej sa spoločnosti, vyhodnotiť činnosť ľudsko-právnych organizácií, preskúmať vplyv audiovizuálnych médií na vývin mladého človeka. Možno až potom by sme poriadne otvárali oči, kto, za akých okolností a prečo nesie tú najpodstatnejšiu vinu za daný stav, ktorý potrebuje kompletnejšie riešenie ako prezentuje daný dokument.

Čoraz častejšie psychológovia poukazujú na fakt, že rodičia si nevedia nájsť viac  času na svoje deti. Mnohí  vôbec netušia, čo robia ich potomkovia už takmer rok počas neprimeraného prázdninovania, ako využívajú stovky ničím nenaplnené hodiny. S kým sa za celý ten čas stretávajú. Nepostrehli, čo robí ich dcéra, syn vo voľnom čase, najmä vo večerných a nočných hodinách. Ospravedlnenie nachádzajú stále v tých istých výhovorkách súvisiacich s prácou – ale čas na kamarátov, facebook, počítačové hry, četovanie, pokec, fitnesko, kávičkovanie sa pre nich kedykoľvek a kdekoľvek nájde.

Možno sa budú na mňa niektorí pozerať s nepochopením, nesúhlasiť, možno aj nadávať. Prečo? Lebo som presvedčený, že problém treba hľadať predovšetkým v rodine. Rodičia predsa nesú najväčšiu zodpovednosť za výchovu svojho potomstva. Tak ako sa oni vidia vo svojom decku, tak sa ono vidí v nich. Keď bude jeden z rodičov nadávať, urážať a ponižovať druhého, nedajbože, fyzicky napádať, nebude mať s tým problém ani jeho potomok. 

A nebuďme tiež prostoduchí, aby sme si nevšimli, že mnohé dnešné dvanásťročné dievčatá (vychádzam z filmu) nie sú zase až také neviniatka a naivky, ktoré nevedia, do čoho idú. Sú vyspelejšie, o to viac výstrednejšie oblečením, hlučnosťou, vulgárnym prejavom a  namaľované, bez predsudkov koketujú so staršími chlapcami. Niektoré nemajú problém sa na nich lepiť pred hromadou ľudí v dopravnom prostriedku. Chudáci, chlapci! Mnohí to znášajú s osobným utrpením, ale i s odporom. Tak ako mladík, ktorého v nabitej električke doslova priklincovala a olizovala dobre vyvinutá ešte školáčka. Keď sám vystúpil na karloveskej Riviére, znechutený, možno aj zahanbený, si spakruky vyutieral ústa a poriadne odpľul.

Posledné mesiace nás pohltila okrem korony predovšetkým nepodarená vláda, upriamili sme celý svoj osobný život i voľný čas na nepodstatné veci a neokrôchaných politikov, ktorí zamestnávajú našu myseľ klamstvami, nezmyselnosťami ….. Treba si uvedomiť, že zajtra tu už nemusia byť. No naše deti s nami ostanú, pokiaľ tu budeme aj my. Aby nám niekedy nevyčítali, že sme kvôli niekomu cudziemu pre ne nič neurobili. Preto je najdôležitejšia dôvera medzi rodičmi a ich deťmi. Nič iné a lepšie, bohužiaľ, zatiaľ nefunguje.

Celovečerný filmový  dokument V sieti + 18 podsúva do istej miery najmä rodičom myšlienku zastaviť sa v tomto hektickom čase a poskytuje im priestor na uvažovanie, kto by mal byť pre nich v živote naozajstnou prioritou. Ak ste ho nevideli, venujte mu patričnú pozornosť. Je to vhodná príležitosť na debatu so svojimi deťmi práve v čase lockdownu.

.