jakap

Vekmi overené porekadlo hovorí: Ryba smrdí od hlavy. Bývalý pravicový minister zdravotníctva Rudolf Zajac sa pred časom vyjadril o súčasnej vláde ako o smradľavej rybe od hlavy až po chvost.

Štvorlístok, ktorý mal byť v učebniciach histórie zapísaný „zlatými písmenami“, sa už tretí týždeň marinuje vo vlastnej šťave, nie a nie sa z nej dostať na povrch. Jeden druhého ťahajú nadol a zároveň sa nálepkujú slovníkom kočišov.

Zrazu niektorých zázračne osvietilo a skonštatovali, že Matovič je novodobý zloduch, k tomu ešte pomstychtivý, neohrabaný, nevyspytateľný, nátlakový, neomylný, panovačný, autoritatívny, škriepny, hašterivý, samoľúby, neprofesionálny, detinský, neznášajúci názor svojich koaličných oponentov… S čím nemožno nesúhlasiť. Zaujímavé však je, že doposiaľ im na ňom takmer nič neprekážalo, keď na svojom profile i pred televíznymi kamerami celému národu hulvátsky nadával do hajzlov, idiotov, hlupákov, fašistov… A to nie raz. Dokonca mal v úmysle strieľať i do opozičníkov, pričom mu bez mihnutia oka v tom drukovali vulgárnym a bezprízorným správaním Naď, Pročko, Mikulec, dokonca aj Budaj.

Neverím im. Národu sa rozhodli zahrať pokračovanie štvorylkovej komédie na točni, ktorú predvádzajú od samého začiatku vládnutia. Tento raz je to už vyšší level, nové  dejstvo. Istotne nie posledné. Lebo ani jeden z nich sa nikam nechystá odísť, nakoľko sú všetci prilepení – ku válovu. Kto raz k nemu pričuchne, len tak ľahko a dobrovoľne neodíde. Válov je válov. Všetci štyria naokolo do seba šťuchajú rypákmi, aby si z neho uchmatli pre seba čo najviac. Falošný Sulík sa v duchu vytešuje a mädlí si ruky, až sa opona za podivuhodným divadlom zatiahne. Aby si v nasledujúcej inscenácii uchmatol dôležitejšiu, možno i hlavnú rolu. Kolíková aj s najneschopnejším ministrom Gröhlingom bez hanby už teraz plánujú opätovný návrat na ministerstvá. Remišová pripomína blšku, skákajúcu z jednej politickej strany do druhej. Nevadí jej ani odkopnutie Matovičom spred roka, vidina plného koryta nepustí. Čisté farizejstvo!

Všetci veľmi dobre vedeli o búrlivých vrtochoch a správaní Igora od čias jeho nástupu do veľkej politiky pred desiatimi rokmi. Dostatočne ho mali prečítaného pred poslednými voľbami. Tolerovali jeho problematickú, musím konštatovať, aj čiastočne pomstychtivosťou narušenú povahu. Prečo asi? Lebo Fico!? Lebo Pellegrini!? No šokovaní z výsledkov volieb nemohli predýchať, že pojašený plagiátor prišiel k premiérskemu kreslu ako slepé kura k zrnu. Zároveň svojou zaslepenosťou a naivitou  si nechceli ešte donedávna pripustiť, že to bude práve on – splašený šašo, pre ktorého sa od prvého dňa vládnutia stanú obyčajnými handrovými bábkami, ktoré bude za pomoci najvernejších riťolezov s veľkou iróniou manipulatívne poťahovať, ako sa mu podľa jeho nepredvídateľnej nátury zachce.

Igor Matovič robí iba to, čo mu bolo umožnené a tolerované doposiaľ robiť. Aj pred týždňom nepresvedčivo a nedôveryhodne, pritom špekulatívne vyslovoval svoje požiadavky, zároveň sľuby, pričom neuroticky odŕhal. Je to znak reakcie na stres, ktorý poukázal na slabé zvládanie záťažovej situácie, do ktorej sa pod istým tlakom dostal. Aj keď sa tomu viditeľne bránil, reč tela napovedala, že jeho psychika reagovala tak ako reagovala. Darmo sa snažil odŕhanie potlačiť, nešlo to, nakoľko iné myslel, iné hovoril. A tri kozliatka už vyše týždňa zatiaľ len bezútešne mékajú a mékajú. Niektoré zatiaľ  zdrhli do cárka. Veď kde by aj išli!? Pričom nevyspytateľný cap je stále pánom záhrady. Čakajú, až vezme roha, aby sa opäť stretli pri válove. Dajme sa prekvapiť. Deštrukcii tejto nezosúladenej štvorylky sa najviac tešia neokomunistickí progresívci. Momentálne im vyhovuje, že nie sú súčasťou jej zoskupenia, nakoľko sa im naskytá väčšia šanca uchmatnúť si pár percent z každého subjektu pre seba, a tým zabezpečiť  bez akejkoľvek námahy v blízkych alebo vzdialenejších voľbách bezproblémový vstup na parlamentnú pôdu.

Z histórie vieme, že revolúcia požiera vlastné deti. Matovičovo ročné vládnutie zhovadilo pred normálnymi ľuďmi spolu so štvorčlennou suitou nielen jeho samotného, ale aj všetkých tých, ktorí ho volili, ktorí chodili vykrikovať nezmysly o slušnom Slovensku, nafingované a zinscenované istou skupinkou politikov a hercov – egocentrikov a exhibicionistov, devastujúcich ľudskosť, morálku, dôstojnosť, kultúrnosť, kultivovanosť. Od prvopočiatku mysleli a doteraz myslia len na seba. Nikdy im nešlo a ani nepôjde o blaho ľudí, lež o lepší prístup ku korytám, ktoré budeme musieť my – tvrdo pracujúci a normálni – bez pardonu napĺňať čoraz vyššími daňami. Pre väčšinu národa sa stali hanbou, a takými ostanú aj pre budúce generácie, zapísaní nie zlatými písmenami do histórie, ale tisíckami zbytočných ľudských tragédií.

Prológ: Kde bola doteraz prezidentka, ktorá sa alibisticky prizerala celý rok na trápnosti, ktoré spôsoboval ústavný činiteľ Matovič na domácej a najmä zahraničnej politickej scéne, a nič neurobila? Kde boli tzv. investigatívni novinári, keď útočil ako zbesilý nielen na terajšiu opozíciu, ale  na všetkých naokolo? Vďaka aj ich „objektívnosti“ sme svetu na smiech. Kde boli politológovia a sociológovia, ktorí mali predvídať a otvorene upozorňovať na jeho neodpustiteľné lapsusy?