jakap

Pri vstupe do jednej z bratislavských bánk som bol pripravený preukázať sa dokladom o prekonaní covidu. Keďže odo mňa nikto nič nežiadal, sám som sa už z istej zvedavosti ponúkol im ho otrčiť. „Netreba, my na to zo zákona nemáme žiadne právo,“ znela odpoveď.  

Neviem si však predstaviť, komu by sa mali preukazovať cestujúci v preplnenej mestskej hromadnej doprave. Stačí napríklad nasadnúť do autobusu  či trolejbusu smer Dolné Hony a späť. Vpredu natlačení hlava na hlave idúci do práce, na lekárske vyšetrenia, za nákupmi. A zadnú časť okupujúci neprispôsobiví bezdomovci, ktorí si urobili zo sedadiel chrápajúcu VIP zónu, prípadne hlučný Hyde park.  

Rovnaký pohľad  sa vám naskytne aj pri prechádzke mestom. Na každom kroku, kde sa len pozriete, postávajú či kráčajú v tesnej blízkosti hlúčiky ľudí bez respirátorov, či spustenými pod nosom, medzi sebou živo debatujúc. Sú medzi nimi i mnohí zaočkovaní, ktorí začínajú silno pochybovať o spoľahlivosti vakcín, keďže musia aj napriek obidvom dávkam mať prekrytý obličaj a žiť v predĺženej neslobode. Podobná situácia sa ukázala aj v prípade tisícok nekvalitných antigénových testov, ktoré považovali len prednedávnom bohorovní „odborníci“ z médií a niektorých politických strán aj s istou skupinou epidemiológov a virológov za konšpirovanie. Namiesto takto zbytočne vyhodených miliónov eur mohli zachrániť tisícky ľudí kúpou vitamínov, najmä správnou a rýchlou antibiotickou liečbou.

Hovorí sa, že pod lampou býva najväčšia tma. Netuším, kto usmerňuje ľudí prichádzajúcich na očkovanie vo fakultnej nemocnici, ktorí sa húfne tlačia v úzkej nevyvetranej chodbe, pletúc sa popod nohy pacientom čakajúcim pred odbornými ambulanciami. Bol som tam viackrát, a ani raz som nepostrehol medzi nimi nejaké väčšie rozostupy. Skôr naopak. Hlavne, že „zachraňujeme lesy“ zbytočným mrhaním papierov na vypisovanie covidovej negativity. Chvalabohu, v niektorých poliklinikách už od tohto „prepychu“  upustili. Asi dôverujú viac pacientom.

Školy máme stále otvorené na polovičný úväzok, pritom mnohých prekvapilo otváranie kostolov, ktorých priestory sú ťažko vetrateľné. No asi nikoho nezaujíma,  že starším ľuďom sa aj bez rúšok či respirátorov horšie dýcha a kolaps z vydýchaného vzduchu  im hrozí kedykoľvek. Hlavná vec, že profesor Krčméry i premiér Heger so svojou partiou budú na ich úkor ako správni kresťania politicky bodovať .

Nie so vôbec presvedčený a neverím, že sa niekto vôbec odváži kontrolovať a upozorňovať v hypermarketoch pred víkendom nakopených a na seba sa lepiacich zákazníkov pri čerstvej zelenine a ovocí či pred pultami s mäsovými výrobkami. Kde je istota, že sú všetci „ čistí?“

Ako je potom možné, že hygienici a pandemická komisia prikazuje majiteľom reštaurácií vyžadovať od zákazníkov negatívne potvrdenia a v prípade porušenia majú byť spoluzodpovední za ich zdravotný stav? Pritom pred tromi mesiacmi v médiách tá istá komisia nesúhlasila s poskytovaním údajov o infikovaných osobách ani starostom, ktorí prejavili snahu zachytiť a udržať nedisciplinovaných jedincov v karanténe. Nakoľko vraj boli v hre osobné údaje.  Zaujímavé! Zrazu zákony v tomto prípade nehrajú dôležitú úlohu. Dnes je povolené sa vŕtať vo vašich osobných údajoch nielen lekárom, ale aj čašníkom, policajtom, predavačkám, bankárom, možno aj upratovačkám.

A čo sa týka samotných reštaurácií a pohostinstiev, dá sa logicky pochopiť, že rozumní podnikatelia predsa nepôjdu proti sebe. Celý rok čakali na túto chvíľu, aby mohli nanovo poskytovať svoje služby zákazníkom. Možno s nimi iba súhlasiť, že každý má niesť vo vlastnom záujme zodpovednosť za svoj zdravotný stav a neohrozovať ostatných. Je to dôkaz nielen vzájomnej tolerancie, ale aj prejav morálky.